Z Bratislavy cez Viedeň, celé Rakúsko, kúsok Nemecka, horský prechod Brenner do Talianka, Bolzáno, Meráno až do údolia Martelltal.
|
Deň druhý | Deň tretí | Deň štvrtý | Deň piaty | Dedová verzia |
Podobne, ako treba pred dlhodobým pobytom vo vysokých kopcoch telo privyknúť na výšku, treba ho privyknúť aj na skoré ranné vstávanie. V stredu ráno som ožil o 04:00. To preto, lebo z Dedom som bol dohodnutý, že o šiestej pôjdeme z Viedne. Možno aj preto som na stanici prehliadol svoj pristavený vlak (áno, dá sa to) a nastúpil som do nesprávneho. Ešte, že to bol pracovný deň. Do Viedne som sa dostal na jeden prestup kúsok po pol siedmej. Cestou som myslel aj na Deduška a na dobré ráno som mu poslal SMSky typu: "nastúpil som do zlého vlaku..", "zabudol som cukor a čaj..". On ma aj tak privítal svojím typickým úsmevom ,'-)
Vyrazili sme a aj napriek záplavám v západnom Rakúsku a južnom Nemecku sme sa dostali až do Talianska. Tam nás ako prvé zaujalo zvodidlo. Hoci to je dôležitý kus ocele popri dialnici, ľudia si ho moc nevšímajú. Toto sa nedalo prehliadnuť. Chvíľu som si myslel, že je natreté na hrdzavo. Bolo parádne, doslova dôsledne, hrdzavé. Až v kolóne pred Bolzánom sme videli, že aj trojka plech môže prehrdzavieť.
Cestovanie nám zabralo naozaj väčšiu časť dňa. Autiaku Dedo vybavil parádne parkovanie pri hoteli Encián. Stalo nás to len šesť eur a sľub, že na Martellhütte pozdravíme Moniku ,'-) Trochu som sa obával toho, či sa budeme dohovárať nemecky, alebo anglicky a on si človek na chatách v Rakúsku a Taliansku pomôže aj so slovenčinou.
Už z parkoviska bol parádny výhľad
 |
 |
 |
 |
kúsok vyššie vznikla prvá panoráma
 |
a stúpali sme ďalej. Najskôr k a potom okolo Zufallhütte (2264 m.n.m.).
 |
 |
 |
 |
Rovno uprostred obrázkov, vzadu, je Zufallspitze (Cime Cevedale) (3757 m.n.m.). Za ním je náš zajtrajší cieľ Cevedale (3769 m.n.m.). Veľa kopcov a chát má aj nemecký, aj Talianky názov. Pri niektorých som si zapamatal oba, tak ich sem aj oba píšem. Múr v predu je zrejme pozostatok z prvej svetovej vojny a krava už zrejme zostupuje.
 |
 |
 |
 |
Po zahrievacom stúpaní sme sa dostali k Martellhütte (2580 m.n.m.). Okrem Moniky tam robi ešte jedna češka. Pár obázkov od chaty a panoráma smerom k Cevedale (3769 m.n.m.).
 |
 |
 |
 |
||
Hoci trochu v mrakoch, zapózoval nám aj Königspitze (Gran Zebru) (3850 m.n.m.). Potom už len zapadlo slnko a zapadli sme aj my. Najskôr len do jedálne a vari až do pol desiatej sme qakali s Monikou. Od tejto jary má malého psa, ktorý vraj už stihol vybehnúť aj na Cevedale. Mal strašne veľa energie a priebežne si ju dopĺňal ohrýzajúc Dedové nohavice.
 |
 |
 |
 |
 |
 |
||
Potom už bola noc. Pôvodne sme boli na chate sami, ale večer prišlo ešte šesť ľudí. Z toho boli štyria farári, ktorí do noci mastili karty ako o dušu ,'-)
|
Deň druhý | Deň tretí | Deň štvrtý | Deň piaty | Dedová verzia |